Príbeh o starenke 22.2.2022 na lekcii číslo 22

Včera som viedla Aničku na hudobný krúžok. Je to stará budova s veľmi úzkou chodbičkou pred vyučovacou triedou. Museli sme chvíľu čakať.
V chodbičke je zopár stoličiek, na jednej z nich sedela prikrčená starenka. Vedľa nej na stoličke odložená taška.
„Nechcete si sadnúť?“, pýta sa ma láskavým hlasom a odsúva tašku zo stoličky. „Nie, ďakujem, postojím tu chvíľočku“, zdvorilo jej odpovedám.
V tom momente mi však padne pohľad na hŕbu papierov a veľkú otvorenú knihu, ktorú má vo svojom lone. Listuje, usilovne zapisuje, vypisuje…je maximálne sústredená.
Zaostrím svoj zrak a neverím vlastným očiam, čo vidím…
English Workbook.
Unit 22. 😊
Priblížim sa o krôčik, lebo sa mi to naozaj nechce veriť.
Starenka, odhadom 75 ročná a učí sa angličtinu???
Ja sa mýlim, určite je mladšia!
Skúmavo si prezerám jej zvráskavené ruky. Jej zhrbené telo. Jej striebristé vlasy. Jej uhladené oblečenie z iného storočia.
Nie, nemýlim sa…🤔
Neviem z nej strhnúť svoj obdivný zrak.
Ona prosím vás ešte ani okuliare na čítanie nemá!!!
Asi tam stojím s otvorenými ústami a nedýcham. Sledujem ju ako v spomalenom filme, jej zanietenosť, jej usilovnosť, jej húževnatosť, jej pohyb ruky ako píše…Niečo takéto sa len tak nevidí!
V hlave mi bežia otázky.
👉 Čo ju vedie k tomu, že sa vo svojom veku takto húževnato učí cudzí jazyk?
👉 Prečo to robí?
👉 Ako to robí s touto úžasnou energiou?
👉 Odkiaľ ju má?
👉 Ako to, že tak perfektne vidí?
Nuž odpovedí sa už nedozviem, pretože sa otvorili dvere do triedy a ja som vstúpila a odovzdala moju Aničku.
Keď som sa vrátila, chodba už bola prázdna, starenky niet. 🤷‍♀️
Dnes keď píšem tento príspevok rozmýšľam, či som ju vlastne skutočne stretla.
Tak neuveriteľné to celé stretnutie bolo…dňa 22.2.2022 na lekcii číslo 22.
👉 PS: Čo som Ti príbehom so starenkou mala odovzdať? 😇