Plná čakáreň

„Anička ponáhľaj sa, lebo v čakárni u lekára bude veľa ľudí a budeme dlho čakať“, súrila som netrpezlivo svoju malú dcéru.

„Maminka a ako vieš, že tam bude veľa ľudí? Čo keď tam tých ľudí bude málo alebo nikto?“, vypleštila na mňa zvedavo oči Anička.

Ach, zasa mi toto malé žieňa pripomenulo ako veľmi programujeme veci v našom živote zbytočne vopred. A hádajte… Čo nasledovalo? No jasné, že na nás čakala plná čakáreň. 😀

V hlave mi už bežali myšlienky, koľko tu strávime hodín, kým prídeme na rad. Ach jaj…Pozícia obete. 😉

A vtedy som ten tok myšlienok vedome zastavila. Ako?

Jednoduchými otázkami:

Ako sa toto tu zlepší?

Čo je tu ešte možné?

Čo je na tejto situácii pozitívne?

Pohodlne, s dôverou v proces, som sa zasunula do stoličky. A viete, čo sa stalo?

Zrazu sa z dverí ozvalo…„Pani s dieťaťom, poďte dovnútra!“

Wau! Čo je tu ešte možné priatelia?

Sme obete alebo tvorcovia našej reality? Alebo to bola len náhoda? 🙂

Čo je tu ešte možné? Ako sa to ešte zlepší?

S láskou

Andrea