Fitipaldi

Odviedla som Aničku na krúžok. Vychádzam z budovy a vychutnávam si prvé okamihy môjho voľna, keď tu v rýchlosti pri mne zabrzdí nečakane nejaké auto. Taký – nazvyme ho – Fitipaldi.
Stiahne sa okienko a z neho na mňa s vytreštenými očami a kropajami na čele úpenlivo volá mladý muž.
„Prosím Vás, odvediete mi dieťa do budovy na krúžok? Ja nemám čas!!! Neviem, kde by som tu zaparkoval, ja musím ísť…“
Ani nestihnem zareagovať a z auta vyskakuje vyľakané malé dievčatko s taškou a ja akosi v mrákotách a rozpakoch odpovedám: „Áno, samozrejme.“
Ani nie o sekundu stojíme v opare jeho výfukového plynu. Je FUČ.
A ja tu stojím s tým malým drobuliatkom, ktoré vkladá svoju studenú a upotenú rúčku do tej mojej. 🤷‍♀️
Chvíľku som ako obarená…šokovaná…mne sa sníva???

„Neboj sa maličká, odvediem ťa do školy, ty určite chodíš s mojou Aničkou, však? Akože sa voláš?“ Snažím sa odvrátiť jej vystrašenú pozornosť…

Keď po druhý raz vychádzam z budovy, hlboko sa nadýchnem vône tejto NOVEJ DOBY.
Ach, už po koľký raz mi je názorne pripomenuté, že v novej dobe sa dejú veľmi prapodivné veci.
Buďte na to pripravení!
Nová doba!
Nová doba, v ktorej je možné VŠETKO.