Včera sme mali s dieťaťom v Bratislave naplánovanú lekársku návštevu, ktorú sme mohli absolvovať len vo vymedzenom čase medzi 8:00-9:00 hod. ráno. Keďže cesta autom od nás za normálnych okolností trvá cca hodinu, naplánovali sme si pre istotu ešte hodinovú časovú rezervu. Človek nikdy nevie, však? Cesta ubiehala plynulo a vyzeralo to na celkom slušnú časovú rezervu. „Nevadí, aspoň prídeme...
„Anička ponáhľaj sa, lebo v čakárni u lekára bude veľa ľudí a budeme dlho čakať“, súrila som netrpezlivo svoju malú dcéru. „Maminka a ako vieš, že tam bude veľa ľudí? Čo keď tam tých ľudí bude málo alebo nikto?“, vypleštila na mňa zvedavo oči Anička. Ach, zasa mi toto malé žieňa pripomenulo ako veľmi programujeme veci v našom živote zbytočne vopred....
Dnes vám prinášam ďalšiu hlbokú myšlienku k zamysleniu. Chronicky chorí ľudia čakajú na pomoc z vonkajšieho sveta a tým blokujú sami seba vo vyliečení. Táto myšlienka patrí hlavne vám, ktorí sa dlhšie trápite s nejakým chronickým zdravotným problémom. Čítajte prosím niekoľkokrát!!! Skúsenosti z mojich poskytovaných terapií a z mojej vlastnej skúsenosti riešenia zdravotných ťažkostí, mi jasne ukazujú, že najväčší „problém“ je v nastavení...
Boh-vesmír-pole-sila-zdroj…(dosaďte si, s čím vy najviac súzniete ) s nami komunikuje neustále. Len my to často nevidíme, nepočujeme, necítime. Sme hluchí, slepí, akýsi otupení životom…Ako to? Ako to, že sme stratili toto spojenie???Ak začneš byť vnímavejší v živote, začneš zažívať neuveriteľné veci! Zázraky…diamanty, ktoré ti ležia priamo na ceste.Navigácie, informácie do tvojho života sú na každom kroku. Môžu prísť v podobe človeka,...
Písal sa rok 2015 a ja som si do svojho zožitka s poznámkami cieľov a snov zapísala „Andrejkin svet“. Andrejkin svet? Áno, chcela som si jedného dňa vytvoriť svoj svet. Svet, v ktorom budem taká, aká som. Svet, v ktorom budem žiť svoj život podľa svojich predstáv. Svet, v ktorom bude okolo mňa veľa prírody. Svet, v ktorom sa budú všetci cítiť výborne....
Prišla ma navštíviť jedna vzácna návšteva.Bola to ONA. CorONA.Myslela som, že na mňa už zabudla. Ale ONA nezabúda. 🤷♀️Prišla bez zaklopania, jednoducho si vtrhla do môjho života.„Čo tu chceš, pani spanilá?Ver mi, s úctou a rešpektom som o Tebe vždy vravela. Ale do života som Ťa veru nechcela.“V tom zaleskli sa jej oči, lišiacky úsmev preťal jej tvár, natriasla svoje krištáľovo...
Odviedla som Aničku na krúžok. Vychádzam z budovy a vychutnávam si prvé okamihy môjho voľna, keď tu v rýchlosti pri mne zabrzdí nečakane nejaké auto. Taký – nazvyme ho – Fitipaldi.Stiahne sa okienko a z neho na mňa s vytreštenými očami a kropajami na čele úpenlivo volá mladý muž.„Prosím Vás, odvediete mi dieťa do budovy na krúžok? Ja nemám čas!!! Neviem, kde by som tu zaparkoval,...
Kráčame cez pole a vedľa mňa si s ľahkosťou motýľa poskakuje moja Anička. Veselo si pohmkáva, skacká a popritom všetkom, čo stíha fyzicky robiť, nadšene rozpráva a rozpráva o tom, ako sa chce stať jedného dňa policajtkou spolu so svojim kamarátom Hugom. Ako oni dvaja budú v našom meste všetkých zachraňovať…Chrlí sa na mňa doslova slovný vodopád. 😃Keď ma zrazu z mojej „počúvacej...
Včera som viedla Aničku na hudobný krúžok. Je to stará budova s veľmi úzkou chodbičkou pred vyučovacou triedou. Museli sme chvíľu čakať.V chodbičke je zopár stoličiek, na jednej z nich sedela prikrčená starenka. Vedľa nej na stoličke odložená taška.„Nechcete si sadnúť?“, pýta sa ma láskavým hlasom a odsúva tašku zo stoličky. „Nie, ďakujem, postojím tu chvíľočku“, zdvorilo jej odpovedám.V tom momente...
Andrea Schulte